Povzbudenie

Dnes sme pozerali film - Evan Allmighty a bola tam jedna super myšlienka, ktorá ma povzbudila. Keď sa niekto modlí o silu, múdrosť, odvahu, rozvahu...atď., Boh nám to nedá priamo, ale dá nám do života situácie, kedy musíme byť silní, múdri, odvážni a tak. Cez tieto situácie v našich životoch si nás Boh trénuje, učí tomu, čo v živote budeme potrebovať. Je jeden príbeh o motýľovi, ktorý sa snažil dostať z kukly von a jeden muž to videl a prišlo mu ho ľúto, že ako sa trápi a tak mu pomohol, ale potom ten motýľ nebol schopný lietať a zomrel. Práve to, že musel zápasiť s tou kuklou, aby sa z nej dostal von mu dalo silné krídla, aby mohol potom lietať, Boh toho motýľa takto pripravuje na jeho život a tak aj nám Boh dáva rôzne výzvy, aby sme získali to, čo budeme potrebovať.

Začiatok školstva

Tak škola aj tento rok začala a ako vždy pekný bordel je v tom :) Všade sú samé rady do každých dverí, treba čakať dlhé hodiny. Niektoré veci sa dajú urobiť aj cez net, ale to dosť často nefunguje, takže treba stáť v rade. Ja si potrebujem nahlásiť voliteľný predmet, lebo ten, čo som si nahlásil, neotvorili. Cez neta sa to nedarí urobiť nikomu, tak musíme čakať v radoch. Potreboval som si aj presunúť cviko. Vôbec sa mi do toho nechcelo, lebo treba ísť za cvičiacim, či môžem odísť zo skupiny a za druhým, či tam môžem chodiť. Zdalo sa mi to strašne zdĺhavé a komplikované, ale keď som to nakoniec zrobil, vôbec to nebolo také strašné. Len som chcel povedať, že niekedy sa nám môžu zdať veci veľmi komplikované, ale to len preto, že si to myslíme. Treba sa do toho proste pustiť a možno to nebude také strašné.

Vinobranie

Minulý víkend sme išli do Modry na vinobranie. Peťo, môj brat prišiel do Bratislavy v piatok večer a v pondelok sme išli do Modry na autobuse. Museli sme vstávať skoro ráno, lebo o 8 sme mali byť už tam. Bola ešte tma, keď sme vstávali a vôbec sa nám nechcelo. Bus mal ísť o 7 ráno, ale to som si nevšimol, že išiel z Rače a nie z hlavnej autobusovej stanice. Tak sme čakali na stanice ďalšiu pol hodinku, Peťo mi sem-tam pripomenul, že sme mohli dlhšie spať :) Keď sme prišli do Modry, vedeli sme, že sa máme dostať na Vajanského ulicu pri lekárni a Modra malé mesto, tak sme si mysleli, že to nebude problém. Ibaže po chvíli blúdenia sme zistili, že tam sú tri Vajanského pri sebe a na každej je lekáreň, takže istý čas ubehol, kým sme sa dostali na miesto. Ale neboli sme ani poslední, lebo ešte Pražáci nedošli. Bol to úplne super čas strávený vo vinohrade oberaním hrozna. Bolo tam veľa zaujímavých ľudí a stretli sme sa tam celá rodina, tak to bolo ešte lepšie. Bolo to super, lebo sme robili niečo úplne iné, ako vždy a len tak sme sa rozprávali popri práci, vinné trávnice sme nespievali, ale ta čo už. Mali sme aj obed veľký, bol tam taký stroj, čo oddeľoval hrozno od strapcov, nemám šajnu ako, ale bolo to zaujímavé. Po obede sme oberali iný vinohrad s červeným hroznom, ta som sa ofrkal a bolo vidno :) Ako sme toto dokončili, dostali sme ešte koláč, ale už sme museli ísť, lebo som potreboval odniesť posteľ do nového bytu.
Boli sme tam síce len v sobotu, ale bolo super. Odporúčam niekedy ísť :)

Foto z vinobrania

Ubytovanie - 2. časť

Už sme si konečne našli ubytko. Nebolo to jednoduché nájsť, pravdu povediac. Už sme mali jeden byt pekný, takmer naisto, ale niekto nás predbehol. Proste chcem povedať, že sa počas hľadania stalo veľa zvratov neočakávaných. Ale naučili sme sa pri tom veľa. Boh ma učil spoliehať sa na Neho a už keď som si bol istý bytom, že bude náš, zrazu sme nemali nič. Trochu som bol znechutený z toho, lebo som si myslel, že to je ten byt, kde by sme mohli byť. Ako keby Boh ma skúšal, či mu ostanem verný a nezoberiem to do vlastných rúk. Ale ja som sa ďalej modlil za to, aby mi ukázal byt, aby sa o to postaral. On povedal, že nám dá to, čo budeme potrebovať a On je verný a nakoniec sa aj postaral. Potom mi kamarát volal, že našiel byt, dokonca dva. Pre jeden z nich sme sa rozhodli, že si ho zoberieme. Nie je veľký, ale je dobrý, stačí. Teraz zas rozmýšľam, či sme sa nerozhodli skoro (pod tlakom, že už máme málo času) a či to je ten byt, čo Pán pre nás pripravil. Ale keď sme tam, tak asi tam máme byť :) Ešte si tam chceme dať poschodovú posteľ, stoly a stoličky, tak keď niekto niečo má, dajte vedieť ;)
A jedna vec, čo sme zistili, že v takých veciach, keď si hľadáš ubytko abo niečo také a povedia ti, že zavolajú, nečakaj na to, že zavolajú, ale volaj ty, lebo nám sa viackrát stalo, že nezavolali.

Vinné jazero

V noci ako v Chorvátsku, cez deň ako doma, proste šicko šicko...no Vinné. Proste a jednoducho úžasné miesto, kde s mojimi spolužiakmi z gymka chodíme už 3 roky. Teraz to bol prvýkrát školský výlet neni :) tak som bol zvedavý, koľko ľudí príde a prišlo nás fest veľa...17. Je úplne super, aký sme my stále super kolektív. Veľa ľudí je prekvapených, že sme stále tak často spolu, aj keď už sme na výške...proste je úžasné, že toľkí sme sa v triede našli, čo si parádne rozumieme a keď sa dá, tak sa vždy stretneme.

Bol to super čas, ako vždy, keď sme si oddýchli, mali dovolenku, zaspomínali na staré dobré časy...Nebudem o tom viacej písať, lebo neviem ako, to proste treba zažiť. A keby som písal, málo ľudí by tomu rozumelo (tí tam boli) a možno by mi ušli veci, do ktorých tu nechcem zabŕdať.

Tak chcem ešte raz fakt poďakovať všetkým, čo tam boli, pretože to bol naozaj skvelý čas a som veľmi rád, že môžem patriť do IKT našej najlepšej :) Ďakujem Bohu za týchto ľudí.

Foto z Vinného

Prielom Jarabina

Ja, MateV, JanyF, Igor a Slávka sme boli na jednom úžasnom mieste - Jarabinský prielom. No namám slov. Mate, šofér, nás odviezol na aute, kde nám hralo Rádio Expres :), na začiatok našeho putovania do neznáma. Jediné, čo sme vedeli (aspoň ja) bolo, že pôjdeme po vode. Keď sme sa k vode dostali (trebalo trochu prejsť po lúke), Maťo povedal, že už sme za tým prielomom (keď on tam išiel raz, tak išiel inou cestou a dostal sa priamo pred prielom). Ta už sme to akože prešli, tak sme išli ďalej, ale potom, keď sme išli späť, tak sme samozrejme, že išli aj do prielomu. Takú výzvu sme nemohli nechať len tak. Tak sme išli len tak bezcieľne, stretli sme tak aj dajakých spančetých turistov, čo sa po pár metroch otočili a šli späť. Cestou sme sa rozprávali, fotili, všeličo vymýšlali, jak furt, až sme vyšli na kopec a tam ovce. Plno ich tam bolo a kusa ďalej spal pastier a ovčiarsky pes. Ten nespal, ale furt na nás dával pozor, či náhodou nemáme v úmysle zobrať dajakú ovcu. Tam sme nabrali prax v pasení oviec, lebo podľa vzoru pastiera, čo spal sme usúdili, že na to, aby dakto mohol pásť ovce, treba vedieť spať. Potom, už keď ovce začali odchádzať, tak sme išli aj my. Išli sme tou istou cestou späť, dolu kopcom. Boli sme pred tými ovcami a oni išli tým istým smerom ako my. Sme si robili sradnu, že čo by bolo, keby sa zrazu za nami rozbehli, že by sme sa zaplietli do davu a nerozbehnú sa za nami?! :) Len tak, že sme sa stihli uhnúť, bo by sme sa zviezli s nimi. To beheli ku vode, čo bola dole, asi boli veľmi smädné po toľkej tráve, čo schasnovali. Ta tak sme ovce stretli, ináč, to je strašne srandovné zviera :) Potom sme sa vrátili späť ku prielomu a tam začala sranda. Maťo vravel, že všetky foťáky a také veci nechať pred tým, lebo to tam nie je bezpečné. Keď som sa na to pozrel, tak mi to nepripadalo nijak strašné, že by tam bolo veľa vody. Tak ale nechali sme veci ešte pred vodou, skryli sme ich to trávy. Tak ja som išiel v pohode prvý, že tam skoro neni vôbec voda, ale jak som prišiel za prvú zákrutu, mi došlo, že z toho suchý nevyjdem :) Igor to najprv všelijak skúšal, žeby si nenamočil topánky, ale potom to aj on vzdal. Slávka sa nechcela močiť....namočiť :), tak sme ju prenášali cez jazierka. To boli vlastne také kaskádovité jazierka, voda tak po kolená furt (aspoň som si myslel) a skaly okolo a sem-tam nejaké drevo, po ktorom trebalo prejsť a hlavne nespadnúť. Všetci už sme boli namočení, okrem Igora a Slávky, ale prišlo miesto, kde aj to najsuchšie miesto prestáva byť suché. Ja som išiel prvý a vždy bolo vody maximálne po kolená, tak som čakal, že bude tak aj teraz. Ešte pred jazierkom bola taká šmykľavá skala, že sa trebalo šmyknúť do vody. Tak som sa šmykol a zrazu som sa celý ponoril do fest studenej vody. Rychlo som lapal do dychu a išiel z vody von. Musel byť super pohľad pre ostatných, keď som len tak zrazu zmyzol vo vode :) Ale bol to šok, ale super to bolo. Tak potom sa išli ponoriť aj ostantí :) Bolo to veľmi hlboké, lebo aj keď sme sa ponorili úplne celí, tak ešte sme nedosiahli dno. Ale na úlpný koniec sme došli len ja, Igor a Maťo, lebo JanyF išiel bosý a Slávka už začala štrajkovať. Ale nakoniec sa nám aj Slávku trošku podarilo namočiť. Potom síce bola trošku nahnevaná, ale my vieme, že by to pre ňu nebolo bez toho ono ;) Už keď sme sa odtiaľ vracali späť, ešte sme zrobili pár fotiek a išli sme zmočení domov :)

Potom sme sa ešte zastavili na obed na salaši, to nebol salaš, to len taká reštika. No a potom už zase sme zapli Expres a domov do Prešova.

Takže bol to aj náučný výlet, lebo sme sa naučili pásť ovce a aj sme objavovali nové miesta, čo bola super výzva :)

Foto z prielomu