Prielom Jarabina

Ja, MateV, JanyF, Igor a Slávka sme boli na jednom úžasnom mieste - Jarabinský prielom. No namám slov. Mate, šofér, nás odviezol na aute, kde nám hralo Rádio Expres :), na začiatok našeho putovania do neznáma. Jediné, čo sme vedeli (aspoň ja) bolo, že pôjdeme po vode. Keď sme sa k vode dostali (trebalo trochu prejsť po lúke), Maťo povedal, že už sme za tým prielomom (keď on tam išiel raz, tak išiel inou cestou a dostal sa priamo pred prielom). Ta už sme to akože prešli, tak sme išli ďalej, ale potom, keď sme išli späť, tak sme samozrejme, že išli aj do prielomu. Takú výzvu sme nemohli nechať len tak. Tak sme išli len tak bezcieľne, stretli sme tak aj dajakých spančetých turistov, čo sa po pár metroch otočili a šli späť. Cestou sme sa rozprávali, fotili, všeličo vymýšlali, jak furt, až sme vyšli na kopec a tam ovce. Plno ich tam bolo a kusa ďalej spal pastier a ovčiarsky pes. Ten nespal, ale furt na nás dával pozor, či náhodou nemáme v úmysle zobrať dajakú ovcu. Tam sme nabrali prax v pasení oviec, lebo podľa vzoru pastiera, čo spal sme usúdili, že na to, aby dakto mohol pásť ovce, treba vedieť spať. Potom, už keď ovce začali odchádzať, tak sme išli aj my. Išli sme tou istou cestou späť, dolu kopcom. Boli sme pred tými ovcami a oni išli tým istým smerom ako my. Sme si robili sradnu, že čo by bolo, keby sa zrazu za nami rozbehli, že by sme sa zaplietli do davu a nerozbehnú sa za nami?! :) Len tak, že sme sa stihli uhnúť, bo by sme sa zviezli s nimi. To beheli ku vode, čo bola dole, asi boli veľmi smädné po toľkej tráve, čo schasnovali. Ta tak sme ovce stretli, ináč, to je strašne srandovné zviera :) Potom sme sa vrátili späť ku prielomu a tam začala sranda. Maťo vravel, že všetky foťáky a také veci nechať pred tým, lebo to tam nie je bezpečné. Keď som sa na to pozrel, tak mi to nepripadalo nijak strašné, že by tam bolo veľa vody. Tak ale nechali sme veci ešte pred vodou, skryli sme ich to trávy. Tak ja som išiel v pohode prvý, že tam skoro neni vôbec voda, ale jak som prišiel za prvú zákrutu, mi došlo, že z toho suchý nevyjdem :) Igor to najprv všelijak skúšal, žeby si nenamočil topánky, ale potom to aj on vzdal. Slávka sa nechcela močiť....namočiť :), tak sme ju prenášali cez jazierka. To boli vlastne také kaskádovité jazierka, voda tak po kolená furt (aspoň som si myslel) a skaly okolo a sem-tam nejaké drevo, po ktorom trebalo prejsť a hlavne nespadnúť. Všetci už sme boli namočení, okrem Igora a Slávky, ale prišlo miesto, kde aj to najsuchšie miesto prestáva byť suché. Ja som išiel prvý a vždy bolo vody maximálne po kolená, tak som čakal, že bude tak aj teraz. Ešte pred jazierkom bola taká šmykľavá skala, že sa trebalo šmyknúť do vody. Tak som sa šmykol a zrazu som sa celý ponoril do fest studenej vody. Rychlo som lapal do dychu a išiel z vody von. Musel byť super pohľad pre ostatných, keď som len tak zrazu zmyzol vo vode :) Ale bol to šok, ale super to bolo. Tak potom sa išli ponoriť aj ostantí :) Bolo to veľmi hlboké, lebo aj keď sme sa ponorili úplne celí, tak ešte sme nedosiahli dno. Ale na úlpný koniec sme došli len ja, Igor a Maťo, lebo JanyF išiel bosý a Slávka už začala štrajkovať. Ale nakoniec sa nám aj Slávku trošku podarilo namočiť. Potom síce bola trošku nahnevaná, ale my vieme, že by to pre ňu nebolo bez toho ono ;) Už keď sme sa odtiaľ vracali späť, ešte sme zrobili pár fotiek a išli sme zmočení domov :)

Potom sme sa ešte zastavili na obed na salaši, to nebol salaš, to len taká reštika. No a potom už zase sme zapli Expres a domov do Prešova.

Takže bol to aj náučný výlet, lebo sme sa naučili pásť ovce a aj sme objavovali nové miesta, čo bola super výzva :)

Foto z prielomu