Skúška z účtovníctva

Dnes som prešiel skúškou z účta, úspešne. Dosť som pochyboval, či to zvládnem, lebo som nemal veľa času sa na to pripraviť. Na písomnej časti mi príklad ako vždy nechcel vychádzať, ale prešiel som, ale na ústnej som si spomenul na potrebné veci, tak to bolo dobré.
Som rád, že som spravil túto skúšku, pre mňa veľmi ťažkú...

Moje svedectvo

Boh mi dal do môjho života veľkú výzvu - povedať svedectvo na Vianočnej párty. Bolo to pre mňa veľmi dôležité to zvládnuť. Ďakujem Bohu, že som sa na Neho znova mohol spoľahnúť a že som to zvládol, ako som chcel.
Na Vianočnej párty u Johna to bol naozaj skvelý čas. A to svedectvo bolo pre mňa veľkým povzbudením, lebo keď som si ho cvičil, ono samé ma povzbudzovalo, že to zvládnem, že Boh sa postará, lebo tak to bolo celý čas, od kedy žijem s Ním. A tak už nikomu inému, tak aspoň mne to poslúžilo a posunulo ďalej, ale verím tomu, že Boh si to tam použil aj pre ostatných.

Môj brat Peťo

Som veľmi rád, že mám takého skvelého brata. Neviem koľko ľudí môže toto povedať, že má takého brata, čo vždy stojí za mnou, podporuje ma, dáva pozor, aby som nespadol, istí ma zozadu a zároveň ma necháva ísť, aby som mohol rásť. Vždy mi bol príkladom a veľmi blízkym priateľom. Veľa sme spolu prežili a vždy sa teším na to, keď sa stretneme a je to pre mňa vždy super čas.
Vďaja Peťo...

Skupinka

Tomáš, Viktor, Ja a John

"Železo sa brúsi železom a jeden človek brúsi si iného"
Prísl 27:17

Pred pár týždňami sme začali skupinku. Vždy je to veľmi super čas, keď môžeme byť spolu, rozprávať o Bohu, povzbudzovať sa, spoznávať sa. Som rád, že sa takto môžeme stretávať, vďaka John...

Update

Pomaly sa končí semester a v škole máme veľa zápočtov, musím zrobiť dve semestrálky. Nie je to ľahký čas, ale zatiaľ to ide celkom ok. Mám teraz veľa vecí, ktoré musím zvládnuť, ale verím, že ma to posunie ďalej a že to má zmysel. Veľmi sa už teším na na koniec semestra, keď budem mať čas, aby som kúpil darčeky...mať nejaký voľný čas. Už aj skončím s prácou a to som tiež rád, lebo tento semester to bolo veľmi náročné a teším sa keď sa zobudím, alebo skončí mi škola a ja nebudem musieť ísť zase tam a budem sa môcť venovať iným veciam, čo som teraz nestíhal.

Dnes ráno začalo v Bratislave snežiť a poriadne husto. Bolo to veľmi krásne. Je úžasné, aké krásne veci dokáže Boh urobiť na Zemi. Tak som z toho dnes veľmi povzbudení.

Pane, ďakujem Ti za tvoje nádherné stvorenie na našej Zemi, že si vytvoril také
krásne veci a že môžeme si uvedomiť, aký si úžasný a radovať a zo všetkých vecí,
ktoré si pre nás stvoril.

Skupinka

S Jožom sme pred nejakým časom začali stretávať a sa stretli už druhý krát a som týchto stretnutí veľmi povzbudený. Postupne sa učím a získavam skúsenosti s vedením a je to super. Z Joža som povzbudený, že je taký otvorený, pýta sa a hľadá.

Prosím, modlite sa za neho, aby hľadal odpovede na otázky, aká je pravda, aby nasledoval Ježiša a získal istotu vo viere.

Istiace lano

S Viktorom sme mali skupinku. Bol to super čas a začali sme sa rozprávať o lanovom štúdiu, čo je na Kamzíku. Tak mi napadlo, že tam je vždy človek istený lanom a aj keď ide na nejaký ťažký úsek, trochu má obavy, ale ide ďalej, lebo sa môže na to lano spoľahnúť, keby to nezvládal. Tak isto je to aj s Bohom. On nás vždy istí zhora na každom úseku nášho života. A keď si nie sme niečím istí, či to zvládneme, On nás podrží a smelo môžeme ísť ďalej, lebo sa na Neho môžeme spoľahnúť ako na to istiace lano, keď sme vo výške.

"A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Matúš 28:20

Moja práca v SLSP

Teraz veľmi rozmýšľam, či ostať v práci, alebo nie. Veľmi málo času mi ostáva na učenie, ale aj keď chcem robiť nejaké iné veci, tak na to neostáva čas, lebo sa musím učiť. Veľmi musím narábať s časom a všetko presne mať naplánované, aby som zrobil všetko, čo treba. Tak stále nad tým uvažujem, či tam chcem ešte pracovať. Na druhej strane je to fajn skúsenosť. Neviem, ale je to dosť náročné. V poslednom čase som veľmi nerozhodný. Modlím sa, aby mi Boh ukázal, že čo ďalej, čo mám robiť, kde ma Boh chce mať.Keď som išiel vo vlaku domov do Prešova, počúval som záznam z NPCC o tom, že Boh stvoril človeka s určitými limitmi. Čím viac sa blížime k týmto limitom, k nášmu maximu, zvyšuje sa stres, tlak... Vtedy nemáme čas ani na ľudí, priateľov, stretávať sa s nimi. Boh nám dal nové prikázanie:
Toto je moje prikázanie:

Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

Ján 15:12

"Milovať budeš svojho Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou." a "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého."
Matúš 22:38-39

A toto chce dosť veľa času a preto to nemôžeme robiť v strese. Potrebujeme sa dostať do tých svojich limitov, aby sme mohli tráviť čas s ľuďmi.
Keď som nad tým rozmýšľal, naozaj teraz nemám veľa času sa stretávať s priateľmi a keď, tak sa učím po nociach.
Modlite sa za mňa, aby som vedel, čo ďalej a aby Boh bol aj v tejto oblasti úplným pánom.

Svedectvo

Včera sme s Viktorom mali skupinku ako každú stredu. Viktorova manželka je chorá, tak sme išli inde, aby sme nerušili a išli sme do UPCčka. Ako sme sa tam rozprávali a prechádzali cez jednu knižku, pristavil sa jeden chalan, čo som tak z videnia poznal a opýtal sa, čo za knižku máme. Tak sme sa trošku rozprávať a dohodli sme si na ďalší deň stretnutie znova. A dnes sme sa s ním rozprávali, hovorili o Bohu, hovorili aký je a pozvali sme ho na skupinku, aby s nami chodil.
Vidím, že Boh naozaj pracuje, modlil som sa, aby nám ukázal ľudí, čo by s nami chodili do skupinky, ktorých Boh chce cez nás ovplyvniť a jeden už prišiel :)

Návšteva vo Frydlante

Posledný víkend som bol s Mikom v Čechách. Bol to skvelý čas a do Bratislavy som sa vracal veľmi povzbudený.
Prišiel som v piatok večer do Ostravy a potom ma Mike odviezol do Frydlantu. Večer sme ešte hrali Acquire, samozrejme, že som prehral, ale tesne :) V sobotu sme sa ráno rozhodovali, že kam pôjdeme. Dohodli sme sa, že pôjdeme do kina do Ostravy, ale ešte predtým sme išli na kopec. Neviem, ako sa volal, ale bola tam socha Radegastu a aj hotel Radegast. Bolo tam pekne. Hore sme sa vyviezli lanovkou, ale len tak trochu :) a ďalej sme išli pešo. Celý čas sme sa rozprávali o všetkom, o ľuďoch a tak. Hore sme si dali čaj a išli späť, aby sme stihli ešte kino. Trochu sme sa ponáhľali a keď sme došli ku lanovke, tak sme zistili, že smerom späť chodí až od tretej. Sme si všimli, že tam prenajímajú také terénne kolobežky, ta sme si zobrali a spustili sme sa 6 km až dolu ku vleku...super to bolo :) Furt som si chcel sadnúť na sedadlo :) V kine sme boli na Bourn ultimatum - veľmi sa mi ten film páčil, len si ešte musím pozrieť druhú časť :)
Nedeľa bola super. Boli sme v zbore vo Frydlante. Spievali sme chvály česky, slovensky aj anglicky. Raz som si ani neuvedomil, že to nie je česká pesnička, ale slovenská. To mi tak pripomenulo, že je jedno, či je niekto Slovák, alebo Čech, atď. a je jedno, že kde je, Boh je pre každého rovnaký. Nikto nemá svojho vlastného, súkromného, ale On je jeden a pre každého rovnaký. A téma bola o liste Rimanom 7 - o zápase s hriechom a ako sme oslobodení od zákona. Celé to bol super čas chvály a zamyslenia a super bolo, že to nebolo ako v normálnom kostole, ale také voľné (mi to pripomínalo KECY) a taký kostol si ja predstavujem.

Fotky

Povzbudenie

Dnes sme pozerali film - Evan Allmighty a bola tam jedna super myšlienka, ktorá ma povzbudila. Keď sa niekto modlí o silu, múdrosť, odvahu, rozvahu...atď., Boh nám to nedá priamo, ale dá nám do života situácie, kedy musíme byť silní, múdri, odvážni a tak. Cez tieto situácie v našich životoch si nás Boh trénuje, učí tomu, čo v živote budeme potrebovať. Je jeden príbeh o motýľovi, ktorý sa snažil dostať z kukly von a jeden muž to videl a prišlo mu ho ľúto, že ako sa trápi a tak mu pomohol, ale potom ten motýľ nebol schopný lietať a zomrel. Práve to, že musel zápasiť s tou kuklou, aby sa z nej dostal von mu dalo silné krídla, aby mohol potom lietať, Boh toho motýľa takto pripravuje na jeho život a tak aj nám Boh dáva rôzne výzvy, aby sme získali to, čo budeme potrebovať.

Začiatok školstva

Tak škola aj tento rok začala a ako vždy pekný bordel je v tom :) Všade sú samé rady do každých dverí, treba čakať dlhé hodiny. Niektoré veci sa dajú urobiť aj cez net, ale to dosť často nefunguje, takže treba stáť v rade. Ja si potrebujem nahlásiť voliteľný predmet, lebo ten, čo som si nahlásil, neotvorili. Cez neta sa to nedarí urobiť nikomu, tak musíme čakať v radoch. Potreboval som si aj presunúť cviko. Vôbec sa mi do toho nechcelo, lebo treba ísť za cvičiacim, či môžem odísť zo skupiny a za druhým, či tam môžem chodiť. Zdalo sa mi to strašne zdĺhavé a komplikované, ale keď som to nakoniec zrobil, vôbec to nebolo také strašné. Len som chcel povedať, že niekedy sa nám môžu zdať veci veľmi komplikované, ale to len preto, že si to myslíme. Treba sa do toho proste pustiť a možno to nebude také strašné.

Vinobranie

Minulý víkend sme išli do Modry na vinobranie. Peťo, môj brat prišiel do Bratislavy v piatok večer a v pondelok sme išli do Modry na autobuse. Museli sme vstávať skoro ráno, lebo o 8 sme mali byť už tam. Bola ešte tma, keď sme vstávali a vôbec sa nám nechcelo. Bus mal ísť o 7 ráno, ale to som si nevšimol, že išiel z Rače a nie z hlavnej autobusovej stanice. Tak sme čakali na stanice ďalšiu pol hodinku, Peťo mi sem-tam pripomenul, že sme mohli dlhšie spať :) Keď sme prišli do Modry, vedeli sme, že sa máme dostať na Vajanského ulicu pri lekárni a Modra malé mesto, tak sme si mysleli, že to nebude problém. Ibaže po chvíli blúdenia sme zistili, že tam sú tri Vajanského pri sebe a na každej je lekáreň, takže istý čas ubehol, kým sme sa dostali na miesto. Ale neboli sme ani poslední, lebo ešte Pražáci nedošli. Bol to úplne super čas strávený vo vinohrade oberaním hrozna. Bolo tam veľa zaujímavých ľudí a stretli sme sa tam celá rodina, tak to bolo ešte lepšie. Bolo to super, lebo sme robili niečo úplne iné, ako vždy a len tak sme sa rozprávali popri práci, vinné trávnice sme nespievali, ale ta čo už. Mali sme aj obed veľký, bol tam taký stroj, čo oddeľoval hrozno od strapcov, nemám šajnu ako, ale bolo to zaujímavé. Po obede sme oberali iný vinohrad s červeným hroznom, ta som sa ofrkal a bolo vidno :) Ako sme toto dokončili, dostali sme ešte koláč, ale už sme museli ísť, lebo som potreboval odniesť posteľ do nového bytu.
Boli sme tam síce len v sobotu, ale bolo super. Odporúčam niekedy ísť :)

Foto z vinobrania

Ubytovanie - 2. časť

Už sme si konečne našli ubytko. Nebolo to jednoduché nájsť, pravdu povediac. Už sme mali jeden byt pekný, takmer naisto, ale niekto nás predbehol. Proste chcem povedať, že sa počas hľadania stalo veľa zvratov neočakávaných. Ale naučili sme sa pri tom veľa. Boh ma učil spoliehať sa na Neho a už keď som si bol istý bytom, že bude náš, zrazu sme nemali nič. Trochu som bol znechutený z toho, lebo som si myslel, že to je ten byt, kde by sme mohli byť. Ako keby Boh ma skúšal, či mu ostanem verný a nezoberiem to do vlastných rúk. Ale ja som sa ďalej modlil za to, aby mi ukázal byt, aby sa o to postaral. On povedal, že nám dá to, čo budeme potrebovať a On je verný a nakoniec sa aj postaral. Potom mi kamarát volal, že našiel byt, dokonca dva. Pre jeden z nich sme sa rozhodli, že si ho zoberieme. Nie je veľký, ale je dobrý, stačí. Teraz zas rozmýšľam, či sme sa nerozhodli skoro (pod tlakom, že už máme málo času) a či to je ten byt, čo Pán pre nás pripravil. Ale keď sme tam, tak asi tam máme byť :) Ešte si tam chceme dať poschodovú posteľ, stoly a stoličky, tak keď niekto niečo má, dajte vedieť ;)
A jedna vec, čo sme zistili, že v takých veciach, keď si hľadáš ubytko abo niečo také a povedia ti, že zavolajú, nečakaj na to, že zavolajú, ale volaj ty, lebo nám sa viackrát stalo, že nezavolali.

Vinné jazero

V noci ako v Chorvátsku, cez deň ako doma, proste šicko šicko...no Vinné. Proste a jednoducho úžasné miesto, kde s mojimi spolužiakmi z gymka chodíme už 3 roky. Teraz to bol prvýkrát školský výlet neni :) tak som bol zvedavý, koľko ľudí príde a prišlo nás fest veľa...17. Je úplne super, aký sme my stále super kolektív. Veľa ľudí je prekvapených, že sme stále tak často spolu, aj keď už sme na výške...proste je úžasné, že toľkí sme sa v triede našli, čo si parádne rozumieme a keď sa dá, tak sa vždy stretneme.

Bol to super čas, ako vždy, keď sme si oddýchli, mali dovolenku, zaspomínali na staré dobré časy...Nebudem o tom viacej písať, lebo neviem ako, to proste treba zažiť. A keby som písal, málo ľudí by tomu rozumelo (tí tam boli) a možno by mi ušli veci, do ktorých tu nechcem zabŕdať.

Tak chcem ešte raz fakt poďakovať všetkým, čo tam boli, pretože to bol naozaj skvelý čas a som veľmi rád, že môžem patriť do IKT našej najlepšej :) Ďakujem Bohu za týchto ľudí.

Foto z Vinného

Prielom Jarabina

Ja, MateV, JanyF, Igor a Slávka sme boli na jednom úžasnom mieste - Jarabinský prielom. No namám slov. Mate, šofér, nás odviezol na aute, kde nám hralo Rádio Expres :), na začiatok našeho putovania do neznáma. Jediné, čo sme vedeli (aspoň ja) bolo, že pôjdeme po vode. Keď sme sa k vode dostali (trebalo trochu prejsť po lúke), Maťo povedal, že už sme za tým prielomom (keď on tam išiel raz, tak išiel inou cestou a dostal sa priamo pred prielom). Ta už sme to akože prešli, tak sme išli ďalej, ale potom, keď sme išli späť, tak sme samozrejme, že išli aj do prielomu. Takú výzvu sme nemohli nechať len tak. Tak sme išli len tak bezcieľne, stretli sme tak aj dajakých spančetých turistov, čo sa po pár metroch otočili a šli späť. Cestou sme sa rozprávali, fotili, všeličo vymýšlali, jak furt, až sme vyšli na kopec a tam ovce. Plno ich tam bolo a kusa ďalej spal pastier a ovčiarsky pes. Ten nespal, ale furt na nás dával pozor, či náhodou nemáme v úmysle zobrať dajakú ovcu. Tam sme nabrali prax v pasení oviec, lebo podľa vzoru pastiera, čo spal sme usúdili, že na to, aby dakto mohol pásť ovce, treba vedieť spať. Potom, už keď ovce začali odchádzať, tak sme išli aj my. Išli sme tou istou cestou späť, dolu kopcom. Boli sme pred tými ovcami a oni išli tým istým smerom ako my. Sme si robili sradnu, že čo by bolo, keby sa zrazu za nami rozbehli, že by sme sa zaplietli do davu a nerozbehnú sa za nami?! :) Len tak, že sme sa stihli uhnúť, bo by sme sa zviezli s nimi. To beheli ku vode, čo bola dole, asi boli veľmi smädné po toľkej tráve, čo schasnovali. Ta tak sme ovce stretli, ináč, to je strašne srandovné zviera :) Potom sme sa vrátili späť ku prielomu a tam začala sranda. Maťo vravel, že všetky foťáky a také veci nechať pred tým, lebo to tam nie je bezpečné. Keď som sa na to pozrel, tak mi to nepripadalo nijak strašné, že by tam bolo veľa vody. Tak ale nechali sme veci ešte pred vodou, skryli sme ich to trávy. Tak ja som išiel v pohode prvý, že tam skoro neni vôbec voda, ale jak som prišiel za prvú zákrutu, mi došlo, že z toho suchý nevyjdem :) Igor to najprv všelijak skúšal, žeby si nenamočil topánky, ale potom to aj on vzdal. Slávka sa nechcela močiť....namočiť :), tak sme ju prenášali cez jazierka. To boli vlastne také kaskádovité jazierka, voda tak po kolená furt (aspoň som si myslel) a skaly okolo a sem-tam nejaké drevo, po ktorom trebalo prejsť a hlavne nespadnúť. Všetci už sme boli namočení, okrem Igora a Slávky, ale prišlo miesto, kde aj to najsuchšie miesto prestáva byť suché. Ja som išiel prvý a vždy bolo vody maximálne po kolená, tak som čakal, že bude tak aj teraz. Ešte pred jazierkom bola taká šmykľavá skala, že sa trebalo šmyknúť do vody. Tak som sa šmykol a zrazu som sa celý ponoril do fest studenej vody. Rychlo som lapal do dychu a išiel z vody von. Musel byť super pohľad pre ostatných, keď som len tak zrazu zmyzol vo vode :) Ale bol to šok, ale super to bolo. Tak potom sa išli ponoriť aj ostantí :) Bolo to veľmi hlboké, lebo aj keď sme sa ponorili úplne celí, tak ešte sme nedosiahli dno. Ale na úlpný koniec sme došli len ja, Igor a Maťo, lebo JanyF išiel bosý a Slávka už začala štrajkovať. Ale nakoniec sa nám aj Slávku trošku podarilo namočiť. Potom síce bola trošku nahnevaná, ale my vieme, že by to pre ňu nebolo bez toho ono ;) Už keď sme sa odtiaľ vracali späť, ešte sme zrobili pár fotiek a išli sme zmočení domov :)

Potom sme sa ešte zastavili na obed na salaši, to nebol salaš, to len taká reštika. No a potom už zase sme zapli Expres a domov do Prešova.

Takže bol to aj náučný výlet, lebo sme sa naučili pásť ovce a aj sme objavovali nové miesta, čo bola super výzva :)

Foto z prielomu

CampFest 2007

Už tretí raz som bol na Campfeste. Ale tento sa od ostatných dvoch veľmi v niečom lýšil. Už len tým, že bol na novom mieste, vo Svaríne pri Kráľovej lehote. Ale bolo úplne super.

Veľmi som sa na to tešil, lebo konečne som vypadol z Bratislavy na dlhší čas, ale tento CF prevíšil akékoľvek moje očakávania. Veď aj téma bola "Neporovnateľne viac" ;-) Nebudem tu písať o tom, čo sme robili, aké skupiny hrali (ináč boli super, ale to sú vždy), ale chcem tu skôr napísať, čo ma Boh cez tie 3 dni naučil.

Už dlhší čas, aj pred CF, som sa tak nad sebou zamýšľal, že ako som na tom s mojou vierou, či sa posúvam dopredu, alebo nie. A pritom som sa porovnával s inými a dosť vysoko som si nasadil latku. Hovoril som si, že tento začal veriť len pred dvoma rokmi a už učí iných, hovorí pred toľkými ľuďmi a ja po 5 rokoch sa stále hrabem vo svojom, tom istom piesočku. Stretol som sa tam s jedným kamarátom z Bratislavy a som sa s ním o tom rozprával. A vtedy som pochopil, že Boh má pre každého plán:

"Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej."
Jeremiáš 29:11

Boh si použije každého takého, aký je, s tým, čo má, vtedy, kedy ho bude potrebovať. Boh si nás trénuje, aby potom si nás mohol použiť. A preto je zbytočné sa porovnávať s inými, lebo oni ich dary, schopnosti nemajú s vlastného úsilia, ale len vďaka Bohu a viem, že Boh si použije aj mňa a každého, kto Ho nechá byť pánom v jeho živote.

Na CF som si tiež uvedomil, akú silu má modlitba. Plno vecí sa tam udialo vďaka modlitbe. Už len samotný CF, že vôbec sa mohol uskutočniť má super story a aj o modlitbe. A v posledný večer sme sa dali všetci dokopy, neskôr sme sa rozdelili do krajov a všetci sa modlili za svoj kraj, osoby okolo...a ja viem, že to malo obrovskú silu.

Takže tento CF ma naozaj povzbudil veľmi a keď som na začiatku písal, že som nevedel, či sa moja viera posúva dopredu, tak teraz sa určite pohla a o dosť veľký kus.

Foto z Campfestu

Ubytovanie

Hľadám si ubytovanie v Bratislave na semester, lebo som nedostal internát. A už pomaličky mi začína prihárať, lebo už o chvíľu ho budem potrebovať. Včera som pozeral video na 7:22 o tom, že je jednoduché odovzdať Bohu veci, ktoré sa nás síce týkajú, ale aj tak ich nemôžeme ovplyvniť (nech zajtra bude dobré počasie a tak), ale už je pre nás väčší problém spoľahnúť sa na Boha, keď ide o niečo, do čoho môžeme priamo zasiahnuť. Lebo nechceme, aby sa to pokazilo a dosť čudný pocit, keď mám sa kontroly vzdať, že ja sa o to už nebudem starať. Tak som si povedal ok, nech to má v rukách Boh, On to určite lepšie vyrieši, ako ja. Dnes ráno som na svojom Facebooku čítal úryvok z Biblie, čo ma v tomto veľmi povzbudil:

"Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst."
Deuteronómium 8:1-3

To ma naozaj utvrdilo dnes, že na Boha sa môžem spoľahnúť, že je verný a aj keď teraz sa mi nedarí nič nájsť, bude to ok, lebo On mi dá, čo potrebujem.

Začiatok

Už dlho som rozmýšľal, že si založím blog, ale nikdy sa mi do toho nechcelo, lebo som vedel, že to sa mi nebude chcieť tu písať. Ale teraz som si povedal, že by bolo fajn, podeliť sa s niektorými zážitkami, skúsenosťami, s tým, čo ma učí Boh aj s tými, čo ich len tak nestretnem a na druhej strane, niekedy je jednoduchšie niektoré veci napísať, ako povedať :) Tak verím, že to, čo tu v budúcnosti napíšem, bude zaujímavé a hádam aj užitočné.